Na študentskú nôtu alebo Zápočtové naháňačky

Autor: Petra Jankovičová | 11.5.2006 o 9:04 | Karma článku: 9,16 | Prečítané:  3036x

Za tých pár rokov štúdia som prišla na niekoľko „svetoborných“ objavov. Periodicky (v každom zápočtovom týždni) ma štve to isté a síce: naháňačky. Nižšie uvádzam základné typy naháňačiek a ich stručný popis. Škoda, že o tom nemôžem napísať aj diplomovku.

Naháňačka za podpismi do indexu s poznámkou „započítané“. Na čo je toto dobré? Na čo sa musím dotrepať do školy na to, aby nám za päť minút naškrabali do tej otrhanej šedej knižočky dátum, podpis a toto slovo s tým, že VŽDY tvrdia, že TREBA prísť osobne, lebo inak bude zle. To by samo o sebe nebolo také hrozné, situáciu ale zhoršuje fakt, že práve v tomto období asi každý študent trpí zúfalým nedostatkom času a prevážanie sa v MHD a ponevieranie sa po škole nie je práve tým najlepším spôsobom, ako tento nedostatok riešiť. Pravdou je, že keď to každý semester aspoň raz risknem a index pošlem po ochotnom spolužiakovi, či spolužiačke, tak buď daný vyučujúci odmietne takýmto spôsobom zápočet zapísať. Potom sa tento záhadne vyparí, do konca skúškového sa po ňom zľahne zem a nevypátra ho ani komisár Rex. Ak sa náhodou zadarí, šťastena má svoj deň a daný vyučujúci tiež, tak potom zháňam index ešte mesiac, lebo ochotný spolužiak ho ochotne pošle po inom ochotnom spolužiakovi (ktorý to však zásadne dementuje). Indexu niet a zápočet v ňom mi je na milú rozmilú (nechcem napísať Jarmilu, ale tak sa to tuším hovorí).

Naháňačka za voliteľnými predmetmi. Naháňačka preto, lebo keď sa nepoponáhľam zostane mi predmet s nič nehovoriacim názvom u vyučujúceho s pre mňa nič nehovoriacim menom a v zásade to funguje tak, že sa z toho vykľuje nič nehovoriaca zmes nič nehovoriacich informácií. Takže, kto zaváha, ten viete čo ( má v budúcom semestri o jedno nič nehovoriace utrpenie viac).

Naháňačka za termínmi skúšok. Tu začína ten pravý stres a zhon. Funguje to najmä ak sa jedná o skúšky ústne, na ktorých je počet reálne vyskúšateľných osôb v jednom termíne obmedzený. Vtedy sa trháme o hárky, ideme takmer cez mŕtvoly, pretože kto sa na „dobrý“ termín zapísať nestihne, ten má smolu a zostáva mu termín „zlý“. To môže znamenať všeličo. Napríklad to, že sa kryje s jediným termínom nejakej inej skúšky (prípadne s jediným fixným termínom povinnej jazykovej štátnice), alebo to, že sa koná mesiac po tom, čo už sú všetci dávno hotoví (rozumej: prázdninujú). Jedna aj druhá možnosť je stresutvorný faktor, takže adrenalín stúpa, boj je neúprosný, z nevinne vyzerajúcich študentov sa stávajú krvilačné hyeny.

Naháňačka za poznámkami a inými študijnými materiálmi alebo: kto urobí najväčšiu tržbu kopírovacej službe? Poctivci majú svoje, ostatní sa kamarátia s poctivcami. Fungujú pri tom princípy: niečo za niečo a kto si neskopčí, nemá. Kopírky zaznamenávajú enormne vysoké tržby, študenti zasa enormné poklesy stavu hotovosti v peňaženkách (keďže aspoň u nás v škole sa kartou v kopírke platiť nedá, ak by sa dalo, išlo by samozrejme o pokles stavu na účte). Zatiaľ sa mi nepodarilo vyskúmať, ako vplýva zvýšenie tržieb kopírovacích služieb na tržby vychytených študentských krčiem, ale predpokladám, že nijako.

Naháňačky za predtermínmi alebo: koľko skúšok sa dá urobiť v jednom týždni? V tomto smere existujú ľudia, tzv. „rekordmani“. Ich motívy sú rôzne, napríklad: potrebujú čo najskôr odísť makať do zahraničia, majú zabookovanú „kruto coolovú“ dovolenku, chcú trhnúť ostatných, nemali počas semestra do čoho pichnúť, tak po večeroch študovali a už majú hlavy tak presýtené informáciami, že to jednoducho MUSIA dať von, alebo im len škola lezie na nervy takým nevydržateľným spôsobom, že z nej chcú čo najskôr vypadnúť. Tí, ktorým sa podaria všetky, alebo drvivá väčšina skúšok, urobiť v predtermíne sú tými menej šťastnými (menej snaživými, poctivými, ambicióznymi, masochistickými) v prevažnej miere nenávidení, pretože ONI sa v čase, kedy ostatní tlačia do hláv stovky strán, už dávno niekde rekreujú a o závisti (niekedy hraničiacej s nenávisťou) ani len netušia. Ak však nepatria k skupine tzv. "provokatérov", korí vždy deň pred skúškou zavolajú a drzo sa spýtajú: "Čááu, ako sa máááš?Nejdeš von?"

Dostal sa ku mne chýr, že existujú školy, kde už indexy a zapisovanie na skúšky klasickou cestou vyšli z módy a všetko sa deje elektronicky (jemne krútim hlavou a robím „ts ts“), alebo nebodaj systém zápočtov a zápočtových týždňov úplne zrušili (!!!). Tým však tieto školy pripravujú svojich poslucháčov o tréning trpezlivosti, adrenalínové športy a o mnohé inšpirujúce zážitky a skúsenosti. Je preto možné, že majú oproti študentom zo škôl, ktoré uznávajú „klasiku“, značnú výhodu. Títo pravdepodobne venujú viac času a energie štúdiu, pretože nepíšu články o hektických zápočtových naháňačkách.

PS: Ako bonus pripájam ešte jedno svetoborné zistenie: VŽDY cez obdobie skúšok sa mi ako na povel ozve jeden z mojich zubov múdrosti (alebo aj dva). Chce mi tým niekto niečo naznačiť?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Hamšík vypadol z Ancelottiho zostavy, o odchode neuvažuje

Nerozumiem, odkiaľ tieto správy pochádzajú, odbil tvrdenia agent Petráš.

Blog Radovana Bránika

Synovia Detvy, Bytes a ďalší z kola von

Ľudia z pozadia firmy BYTES sa v obave z negatívnej publicity ozvali.


Už ste čítali?