Čokoládový pokoj

Autor: Petra Jankovičová | 16.12.2005 o 14:10 | Karma článku: 6,44 | Prečítané:  2182x

Zvláštny melancholický pokoj zjavil sa v mojom vnútri. Nie je bledomodrý ako jarná obloha. Nie je zelený ako môj obľúbený sveter. Nie je žltý ako slnečnice. Nie je ani vášnivo červený ako červené víno. Je nevzrušene hnedý ako tabuľka čokolády, ktorú som práve dorazila. A aj tak chutí. Čučoriedkovo-orieškovo. Horko sladko. Čokoláda hladko skĺzla hrdlom do brucha, omrvinky orieškov a kúsky suchých čučoriedok vyberám jazykom spoza zubov. Čučoriedky sladké, oriešky trochu horké, ale sú to už len zvyšky. Tak ako to, čo zostalo z toho, čo sme kedysi nazývali „my“.

Silnú horkosť spomienky na dávnu bolesť ešte niekedy cítim. Keď nemôžem zaspať. Keď prší. Keď sa cítim sama. Sladkú príchuť pekných chvíľ si pripomínam, keď ráno pijem svoju kávu a z okna vidím, že svitá do jasného mrazivého dňa. Keď sa prechádzam sama Starým mestom. Keď sa zastavím pri lavičke na nábreží. Mix týchto chutí neprekryli ani nové zážitky a ľudia.

Nevedela som zahnať zmes pichľavo nepríjemných pocitov, ktorá ma v plnej sile zvykla prepadnúť nepripravenú v najrôznejších a nie vždy príjemných situáciách. Až doteraz. Nie, ona nezmizla. Len otupela. Len mi už nedrása chuťové poháriky tak ako predtým. Zostala niekde vo mne, tak ako spomienka na chuť malinovky, akú mi robieval dedko, keď ešte žil. Nedefinovateľná. Nezabudnuteľná.

Zvláštne, ozveš sa, keď sa nešťastie a smútok v tvojom okolí akosi premnožil. Zvláštne, ako pekne sa vieme porozprávať. Až teraz. Je to tým, že nešťastie spája a pri jeho zdieľaní minulosť nemá miesta? Alebo je to tým, že už sme iní, ako vtedy? Alebo práve preto, že sme stále rovnakí?

Mám pocit, ako keby sme tým rozhovorom, v ktorom už nebolo výčitiek ani hnevu urobili akúsi hrubú čiaru za tým, čo ma ešte stále dokázalo naháňať v nočných morách. Za tým  dôverne známym " Čo keby".

Tá čiara predstavuje akési abstraktné ukončenie. Oslobodzujúce ukončenie, ktoré so sebou prinieslo čokoládový pokoj. A ja mám chuť priniesť ti kilo pomarančov a dve kilá mandaríniek, uvariť ti čaj s medom, prikryť ťa, pohladiť po hlave a odísť. Len tak, bez očakávaní. Len tak, aby ti bolo lepšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

O slobodu sa dá aj prísť

Ani ústava nemusí vydržať všetko.

PLUS

Hmly, nočné jazdy, hazardéri so smrťou. Aké je byť na čele vlaku

Obyčajný cestujúci takúto jazdu nezažije.

DOMOV

Exminister Kaliňák: Ja som si svoje urobil

Kaliňák hovorí, že už je na politickom dôchodku.


Už ste čítali?