Veď prečo by si si neudrel? Najlepšie do niekoho, kto sa často usmieva. Do nejakého optimistu. Takých treba kopať, biť a šliapať po nich, nech sa spamätajú. Ich úsmev ťa štve, pozitívne myslenie nasiera. Citlivosť je pre baby a pre chudákov.
Sedíš na zadku, ľutuješ sa a frfleš. Vybíjaš si svoje komplexy na každom, kto ti príde do rany. Dôvod byť k niekomu odporný sa vždy nájde. Krutosť a nedostatok empatie nazývaš úprimnosťou. Hľadáš otvorené rany a citlivé miesta, aby si do nich mohol nasypať štipku soli.
Čašníčka sa nevykašľala na všetkých ostatných zákazníkov a nepriniesla práve TEBE to TVOJE vytúžené pivo? Čo na tom, že ti ich predtým priniesla už päť? Daj jej to náležite pocítiť. Vyziap sa na ňu. Dourážaj ju. Poriadne nahlas. Mala toho za celý deň málo. A ty predsa vieš, že je to jej chyba, že má plný podnik a že tebe podobní pokradli väčšinu pollitrákov.
Nikoho si dnes večer nezbalil? Každá ťa poslala niekam? Tak aspoň vynadaj tomu sympatickému a všetkými obľúbenému chalanovi do sprostých buzerantov. To má za to, že sa s ním ženy bavia viac ako s tebou.
Nikto sa k tebe nepripojil? Nikto ťa nepotľapkal po chrbte s tým, aký si ty chlap? Dokonca sa s tebou prestávajú baviť aj tí známi, čo ti ešte zostali? Hlupáci. Môžeš ich okašľať! Nebudeš s nimi predsa strácať tvoj drahocenný čas, keď ťa nevedia pochopiť a doceniť. Nesiahajú ti ani po členky.
Demonštratívne odchádzaš. Čakáš, že ťa niekto zastaví. Že povie: "Nechoď!" Nikto nič. Tváriš sa, že ti to nevadí a ani nezaplatíš.
Veď nad teba niet. Nepotrebuješ nikoho. Nikto ťa nezaujíma. Si úžasne sebestačný a svojsky úžasný. Klam si ďalej a nečuduj sa, odkiaľ prichádza ten neodohnateľný pocit osamelosti. Keď si na tvoje narodeniny spomenie len jediný človek, zasa sa budeš tváriť, že tebe to žily netrhá a vyberieš sa von. Sám. Tam už sa nájde niekto, do koho si budeš môcť udrieť.