Sedíme s mojimi drahými dobre naladenými rodičmi v čínskej reštike, mňamkáme si na dobrej papanici. Je nám fajn. Náladička vianočná. Po dlhej dobe si vidím famíliu a konečne papám. Viem, že to teraz znie nenažrane, ale víkend strávený v chorobe osamote v byte, ktorého chladnička zíva prázdnotou je vcelku dobrá diétka. V podniku sú obsadené len tri stoly vrátane nášho. Obsluha je príjemná a rýchla. Spokojnosť. V tom do dverí vtrhne malý zaoblený, obrílený, okravatovaný, dôležito sa tváriaci chlapík. O čomsi sa dohaduje s čašníkom a keďže sedím tvárou k nemu, vidím, ako mu pomaly navierajú žily. Líca už má karmínovo červené. Oči vyvalené, takmer nalepené na sklíčkach okuliarov. Zvyšuje hlas. Začína sa triasť.