reklama

Objatie neodmietnem, privítam

Mám chuť kričať, ziapať, vrieskať, plakať, trieskať a zároveň ticho sedieť v kúte, mať od všetkých a od všetkého pokoj. Mám chuť pokrkvať sa do guličky a odhodiť sa niekam, kde by som nikomu neskazila deň mojim nasrdenosmutným výrazom tváre, a tam si pekne hniť v nejakej príjemnej vlhkej močarine, až kým ma to neprejde. Neznášam sa v takýchto stavoch. Najradšej by som sa nevidela. A chcem byť milá, usmiata, príjemná, ako inokedy, ale nedá sa!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (46)
Obrázok blogu
(zdroj: Autor: Zuzana Gronová)

Je to jeseňou? Menštruačným cyklom? Splnom mesiaca? Nedostatkom sexu? Nedostatkom ľudského tepla? Nedostatkom úsmevu? Nedostatkom kvetov? Nedostatkom slnečného žiarenia? Alebo len nedostatkom ako takým?

Čo mi chýba? Nič a všetko.

Optimizmus môj, prečo si ma opustil? Kam si sa podel? Odišiel si s babím letom? Alebo sa mi len skrývaš, aby som si ťa neskôr vedela viac vážiť? Vráť sa! Príď. Teraz! Prosím...

Vonku je voňavo a farebne, ale nepomáha to. Trvá to na moje pomery nezvykle dlho. Mám toho plný chrup.

Kopem okolo seba. Vačšinou zasiahnem tých, ktorí si to najmenej zaslúžia. Ešteže sa tvária, že to chápu. Aj keď mám pocit, že sa ma boja dotknúť, aby som sa v tomto období maximálnej krehkosti nerozbila na márne kúsky. Očami sejem hromy blesky. Prípadne prším slzy. Len tak. Búrka. Niekedy zúrivá, potom už len patetická. Nad vínom, alebo nad kofolou, alebo nad ničím. Zdanlivo bezdôvodne. A potom revem do vankúša, aká som ja hnusoba odporná a ráno ho môžem žmýkať (ten vankúš). Uvedomujem si to. Nechcem to. Ale neviem sa brániť. Bojujem. Pregĺgam. Zatváram oči. Nezvládam to.

Mám dosť toho byť stále obšťastňovačom druhých (Dočasne. Normálne mi to robí radosť). Som teraz sebecká. Vyžadujem. Lebo potrebujem. Potrebujem niečo. Pozornosť. Teplo. Porozumenie (aj bez slov). Čierny čaj s griotkou. Pohladenie. Orieškovú zmrzku. Nohy v teple. Pár hrejivých slov od srdca. Palacinky so šľahačkou.

Viem, že v tom nie som sama. Jeden sa rozchádza. Iný sa považuje za necitlivú sviňu. Ešteže aspoň niekto je zamilovaný a strašne strašne šťastný. Oni majú konkrétne dôvody na svoje pocity, emócie, depky aj výbuchy radosti. Ale ja nemám. Ja len zaspávam so slzami v očiach a s nimi sa aj zobúdzam (Aspoň mám teraz čisté oči. Nie, naozaj nie sú nové, sú len vyprané v slanom roztoku). Pýtate sa, ako sa dá byť smutná bez dôvodu, keď inokedy som veselá ( tiež bez dôvodu)? Neviem. Netuším. Nerozumiem. Ale chcem, aby som nebola. A viem, že takto nebudem existovať večne. Ono sa to totiž nedá.

Keď ma to prejde, dám vedieť. Zatiaľ prosím o zhovievavosť a verte, že objatie neodmietnem, privítam.

Petra Jankovičová

Petra Jankovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu