Za tých pár rokov štúdia som prišla na niekoľko „svetoborných“ objavov. Periodicky (v každom zápočtovom týždni) ma štve to isté a síce: naháňačky. Nižšie uvádzam základné typy naháňačiek a ich stručný popis. Škoda, že o tom nemôžem napísať aj diplomovku. pokračovanie článku
Spýtala sa. Nebola prvá, ani posledná. Vyslovila otázky, na ktoré chcú mnohí dostať odpovede, ak vôbec tie odpovede existujú. Sú aj takí, ktorí tvrdia, že (oni a nikto iný) tie odpovede ovládajú. Ale o nich možno inokedy. Keď tak nad tým premýšľam, chcem to všetko naozaj vedieť? Chcem poznať odpoveď na otázku: Čo bude POTOM? Chcem vedieť popredu, či smrťou všetko končí, alebo naopak začína? Ako to zmení mňa a môj život? Začnem sa správať inak? Zmením svoje hodnoty? Budem lepším človekom, alebo naopak? pokračovanie článku
Ahoj Peťka,
tak Ti zasa píšem, aj keď si mi tuším už rok neodpovedala. Ja viem, že to je len Tvoj spôsob, ako mi dávaš najavo, že ma chceš, a len ma chceš vyburcovať k tomu, aby som Ťa chcel ešte viac. Rajcuje ma to. pokračovanie článku
Viem, že teraz sklamem všetky feministky, sebestačné single ženy, a viem, že priznám istú závislosť na chlapoch, ale nedá sa inak. Už pred tým neuniknem. Je to tak. Chlapov treba. V istých životných situáciách sa bez nich nedokážem zaobísť. pokračovanie článku
Prepchané bruchá, krutá nuda. Maminka s babkou pozerajú nejakú lepkavú romantickú červenozelenúradobyvianočnú zlátaninu v telke. Babka považuje za povinnosť oboznámiť maminku s tým, kto zomrel, kto ochorel a kto sa rozviedol. Čo na tom, že mamča polovicu tých ľudí ani nepozná? Ja s tatíčkom sedíme o poschodie vyššie na gauči. Na plné gule máme pustený koncert skupiny Queen, keď ešte Mercury žil. Dobré to je prevelice. Čítam Matkina, čo som bráchovi dala pod stromček, a požieram už asi tretie kilo mandariniek. Brácho sa buď umelecky vyžíva v nejakých fotkách, alebo sa dokonca učí na prijímačky a za zatvorenými dverami pri tom počúva akúsi psychadelicky elektronicky dunivú mjúzik. Chce byť architektom. Veď uvidíme.
Sedíme s mojimi drahými dobre naladenými rodičmi v čínskej reštike, mňamkáme si na dobrej papanici. Je nám fajn. Náladička vianočná. Po dlhej dobe si vidím famíliu a konečne papám. Viem, že to teraz znie nenažrane, ale víkend strávený v chorobe osamote v byte, ktorého chladnička zíva prázdnotou je vcelku dobrá diétka. V podniku sú obsadené len tri stoly vrátane nášho. Obsluha je príjemná a rýchla. Spokojnosť. V tom do dverí vtrhne malý zaoblený, obrílený, okravatovaný, dôležito sa tváriaci chlapík. O čomsi sa dohaduje s čašníkom a keďže sedím tvárou k nemu, vidím, ako mu pomaly navierajú žily. Líca už má karmínovo červené. Oči vyvalené, takmer nalepené na sklíčkach okuliarov. Zvyšuje hlas. Začína sa triasť. pokračovanie článku
Zvláštny melancholický pokoj zjavil sa v mojom vnútri. Nie je bledomodrý ako jarná obloha. Nie je zelený ako môj obľúbený sveter. Nie je žltý ako slnečnice. Nie je ani vášnivo červený ako červené víno. Je nevzrušene hnedý ako tabuľka čokolády, ktorú som práve dorazila. A aj tak chutí. Čučoriedkovo-orieškovo. Horko sladko. Čokoláda hladko skĺzla hrdlom do brucha, omrvinky orieškov a kúsky suchých čučoriedok vyberám jazykom spoza zubov. Čučoriedky sladké, oriešky trochu horké, ale sú to už len zvyšky. Tak ako to, čo zostalo z toho, čo sme kedysi nazývali „my“. pokračovanie článku
Konečne som sa aspoň na chvíľku vykašľala na seminárky, referáty a ostatné predzápočtové aktivity a šla sa pozrieť na Medzinárodný filmový festival. Film Go west vo mne vzbudil zvláštny mix emócií, ktorý sa ani neodvažujem opísať. Poskytol mi aspoň matnú predstavu o tom, ako niektorí ľudia žili počas vojny v bývalej Juhoslávií, kedy ešte horšie, ako byť moslim, bolo byť homosexuál. Kenan bol jedno aj druhé. Choďte si ho pozrieť, uvidíte, pocítite...zažijete. Máte na to príležitosť ešte zajtra 5.12. o 15:00. Možno aj vo vás zanechá pocit. Taký ten, kvôli ktorému ja osobne chodím do kina.
Mám veriť? Nemyslím vieru v Boha, v nadprirodzené sily, v mimozemské civilizácie, ale ľuďom. Komu dôverovať? Ktorým slovám? Ako odfiltrovať lži a prázdne reči, od toho, čo ľudia v mojom okolí myslia vážne? Ako nenaletieť? Vždy, keď už mám pocit, že mi sklamanie nehrozí, pretože sa snažím eliminovať prehnané očakávania, ku ktorým mám akosi odjakživa sklon, príde ďalšie. Veľké, menšie, aj úplne maličké, všetky zabolia. A vždy sa potom sama seba pýtam: Naozaj mám byť nedôverčivá, podozrievavá, skeptická, neschopná tešiť sa z maličkostí, pretože, čo ak je to iba lož, klam, blábol, vata, alebo len predkoitálna rozprávka ? pokračovanie článku
Nie, to naozaj nepokračuje jesenná depka. Toto už nie je depka. Toto je taký pre mňa typický predvianočný stav. Hmlistý ako tá biela hustá clona, ktorá mi kazí výhľad na hrad, keď autobus prechádza Prístavným mostom smerom k mojej „drahej školičke“. Včerajší maratón so Sexom v meste a pár pohárikmi vínka riadne prispel k prieplachu slzných kanálikov. A to biele, nepriehľadné, vlhké, krvopotne stvorený účes ničiace, čo je teraz vonku, tiež na nálade nepridá. Ale nebojte, toto naozaj nebude taký depkoidný článok, ako sa na prvý pohľad zdá. pokračovanie článku
Taký ako ten dnešný je len jeden. Jeden deň, v ktorom cítim jeseň. Keď vzduch je žltý a vonia oranžovo. Keď kvetov je viac na hroboch ako v záhradách. Keď mám všetko a nič. Svetlá ma povedú domov, slová ma učičíkajú k sladkému spánku a ja znovu zabudnem. Zabudnem na to stratené, čo sa nedá nahradiť. Na to, čo bolo, čo sa už nedá zmeniť. Na to, aký plný krutých zvratov dokáže byť život. Ale len na moment. Dnešný deň je nemilosrdnou a názornou pripomienkou. pokračovanie článku
Si frustrovaný ani nevieš z čoho, ale asi viac zo všetkého ako z niečoho konkrétneho. Nedostáva sa ti dosť zaslúženej pozornosti. Nikto ťa nemá rád. Závidíš iným ich farebné čriepky šťastia. Nedokážeš ustáť, že sa niekomu darí. Vidíš len to, čo chceš vidieť a nie si schopný si uvedomiť, že nie všetko je také aké sa možno na prvý povrchný pohľad zdá. Pozeráš na svet cez tie najtmavšie okuliare. Všetko je čierne. Všetko je nanič. Všetci sú povrchní a hlúpi. A kto za to môže? Ty? Ale kdeže! To tí ostatní. A ako to riešiš? Ranami pod pás. pokračovanie článku
Včera bol naozaj zvláštny deň. Taký akčný. Vyzeral ako epizóda nejakého komediálneho seriálu. Viete, takého, kde sa toho za dvadsať minút stane neuveriteľne veľa. Začalo to v práci scénkou s toaleťákom. pokračovanie článku
Mám chuť kričať, ziapať, vrieskať, plakať, trieskať a zároveň ticho sedieť v kúte, mať od všetkých a od všetkého pokoj. Mám chuť pokrkvať sa do guličky a odhodiť sa niekam, kde by som nikomu neskazila deň mojim nasrdenosmutným výrazom tváre, a tam si pekne hniť v nejakej príjemnej vlhkej močarine, až kým ma to neprejde. Neznášam sa v takýchto stavoch. Najradšej by som sa nevidela. A chcem byť milá, usmiata, príjemná, ako inokedy, ale nedá sa! pokračovanie článku
Na sínusoide mojich dní som sa opäť raz priblížila dnu. Bol deň ako stvorený na rozchádzanie. Počasie tej činnosti tiež prialo. A dnes tu sedím a mám pocit, že všetko ide mimo dňa. Že sledujem seba a svoj deň zvonka. Znovu som trochu dospela. A napriek tomu, že neoplývam šťastím a nerozdávam úsmevy ako obyčajne, cítim sa príjemne jesenne smutná. pokračovanie článku
Týmto oznamujem všetkým mojim ľudkom, ktorým budem na blogu (náhodou) chýbať, nech neplačú. Do Kolína odchádzam len na dva týždne. Vrátim sa 5. septmebra plná energie, zážitkov a snáď aj nemčiny. Majte sa tu zatiaľ krásne.
Čo je to tá úprimnosť? Počúvam o nej vo filmoch, seriáloch, dokonca aj v reklamách. Čítam o nej v knihách, ale čo to vlastne je? Pravdovravnosť? Nie celkom. Neklamať, ešte neznamená byť úprimný. Čo na srdci to na jazyku? Neviem. Úprimnosť má veľa podôb. Byť úprimný sám k sebe i k druhým vyžaduje istú dávku odvahy, pretože úprimnosť so sebou prináša riziká. Riziko nepochopenia. Riziko, že svojou úprimnosťou niekomu ublížim. Ale aj riziko, že keď blízkej osobe úprimne nepoviem, čo si myslím, tak si to budem neskôr vyčítať. pokračovanie článku
Netráp sa, veď poznáš tie dni, podobné tomu, čo práve skončil. Nič sa Ti nedarí, cítiš sa pod psa. Bolí Ťa brucho. Si nervózna. Ten nepríjemný zápal síce liečiš, ale ešte stále to nie je to pravé orechové. A ešte k tomu to teplo! Potíš sa. Vidíš to aj na odraze v sklách výkladov. Je to nechutné. Ale, nie si v tom sama. A neospravedlňuje Ťa to. Nech máš deň akokoľvek nanič, už prosím Ťa nevyvádzaj také hovadiny, ako si vyviedla dnes. Dobre? pokračovanie článku
Keby sa ma niekto ešte pred pár dňami spýtal, aký je môj hudobný sen, bez váhania by som odpovedala: „Vidieť U2 naživo!“ Myslela som si, že tento sen je nesplniteľný, a že mi teda vydrží na doživotie. Nie som totiž členom oficiálneho fanklubu, ani nemám známosti v dôležitých showbiz kruhoch. Nepodarilo sa mi zohnať lístky na turné Vertigo 2005, a tak som sa zmierila s tým, že si ušetrím robotu a nebudem musieť vymýšľať nové hudobné sny. Čo však „čert“ nechcel... pokračovanie článku
Slováci to nedávajú, ale Česká telka nás nesklamala. Rýchlo si to zapnite!
Informácie.
Nechcú naše peniaze, chcú našu tvár.
Podpíšete list predstaviteľom G8?
Dá sa počúvať aj na internete.
Chcem mať deti. Niekedy vo vzdialenejšej budúcnosti určite aspoň pár (čítaj: aspoň dve). Ale mám strach. Čo ak im nebudem vedieť byť dobrou matkou? Čo ak zlyhám? Čo ak odo mňa moje deti utečú? pokračovanie článku
Keď sa blogeri stretli, bolo to nadmieru ZAUJÍMAVÉ. Pre mňa teda určite áno. Počiatočné rozpaky som skrývala zaujatým „počúvajúcim a zainteresovaným“ výrazom v tvári, neskôr som sa odhodlala na nesmelé úsmevy a potom to už išlo samo. Boli sme si cudzí, a predsa sme si cudzí neboli. Niektorí tušili, kto som, niektorých som nevedela zaradiť ja. Teraz už viem.
S niektorými sme pokecali viac, s inými menej, ale to sa doženie...nabudúce. Teší ma, že som mala príležitosť trošku spoznať ďalších fajn ľudkov, s ktorými mám niečo spoločné (prinajmenšom toto tu). A dúfam, že to nebolo posledný krát a na ďalšie stretnutia prikvitnú aj tí, ktorí v ten pamätný večer nemohli prísť.
Nebudem tu rozoberať, kto ako vyzeral a ako sa líšil od mojej predstavy. Celý večer môžem popísať jedným slovom: PRÍJEMNÝ. Keď sa totiž ocitnete v príjemnej spoločnosti, nemôžete sa cítiť nepríjemne.
Dnes som prežila pár príjemných chvíľ s jednou príjemnou osôbkou a jedným príjemným osobákom.
Bolo mi cťou a potešením.
Stretli sme sa takpovediac naslepo, ale poznali sme sa. Cez písmenká. Cez články. Cez diskusie. Ešte pred stretnutím sme o sebe navzájom vedeli možno viac, ako vedia ľudia, čo sa stretávajú denne. Je to zvláštne. Keby nebolo tohoto tu, tak by sme sa asi nespoznali vôbec. Bola by to náramná škoda. Už len preto, že tých dnešných (prvých, ale snáď nie posledných) pár chvíľ by sa neuskutočnilo.
Hektika posledných týždňov spôsobila, že som niekedy celé dni zabúdala jesť a domov som vždy prišla hladná ako vlčica. Kde bolo, tam bolo, jedného pekného dňa (bolo to tuším minulý piatok) som polomŕtva od hladu uháňala domov s vidinou žvanca (ktorý vzhľadom na nelichotivú finančnú situáciu mňa, študentky, predstavoval toustík so zvyškami syra). Môj žalúdok volal o pomoc, keď v tom moje oči spočinuli na obrovskom jedálnom lístku bistra, ktoré sa nachádza len pár krokov od vchodu do nášho domu. Do mojich vyhladovaných očí udrel nápis: Kuracie prsia plnené brokolicou a lunexom- 65Sk. Hneď ako som prišla domov, nadšene som o mojom úžasnom zistení porozprávala Idulikovi. Povedali sme si, že to niekedy musíme isť skúsiť. pokračovanie článku
Temperament, rytmus, hudba, tanec, vzduch plný ohňa a vášne. Štvrtkový večer na Flamenco festivale. Tanečno-divadelné predstavenie Carmen. Odchádzam z neho zvláštne pokojná, rozcítená a nažhavená zároveň. Kráčam mestom s pocitom, ako keby moje telo bolo od mojej mysle oddelené. Električky, autá, aj ľudí vnímam akoby z diaľky úplne iným pohľadom než pred niekoľkými hodinami. Mám rada, keď niečo vo mne zanechá tento pocit... pokračovanie článku
Poznáte tých ľudí, čo majú úžasnú schopnosť pokaziť vám deň, a ak nie deň, tak aspoň istú časť z neho, vždy a pri akejkoľvek príležitosti? Majú na to talent a naplno ho využívajú. Našťastie existujú aj takí, ktorí majú presne opačné nadanie. Aj chvíľka s nimi vám vyčarí úsmev na tvári, ktorý trvá a trvá…dlhšie ako istá nemenovaná žuvačka. pokračovanie článku
Moja prvá láska bola nevinná, platonická, čistá, nedovŕšená, ale cítila som ju veľmi dlho. pokračovanie článku
Zvláštny pocit. Neviem, čo ho vyvolalo. Neviem ho definovať. Len sa cítim...tak nejako voľná. pokračovanie článku
Je to SKORO ako mať dieťa. Vraj. pokračovanie článku
On je ten, čo ma ľúbi odjakživa a bez výhrad. Je to ten, ktorého ja milujem najdlhšie. Najdlhšie zo všetkých chlapov. pokračovanie článku
Už sa tu veľa popísalo o EU BA. Ešte nikto tu však nenapísal niečo podobné tomu, čo sa práve chystám napísať ja. Dnes som na akademickej pôde Ekonomickej univerzity zažila niečo naozaj kuriózne. pokračovanie článku
Mám problém. So ženami. Dokonca väčší ako s chlapmi. pokračovanie článku
...pehava
163282820
jankovicovablog.sme.sk
